Princ na bielom koni, alebo ako na mňa za rohom čaká  biely troj-hlavý drak...

Aj tak sa dá inak povedať nešťastie v hre, šťastie v láske. Takto to aspoň u mňa vypadá od včerajšieho dňa. Minimálne čo sa prehier týka. Nebránim sa ,,ťažkým,, hazardným hrám s kartami o 20 centov, ba dokonca je to medzi mojimi kamarátmi  dosť populárne. Veď ako inak tráviť posedenie v podniku. Už sa to opakovalo asi x krát, ale ešte v živote som toľko neprehrávala. Vravím si, nemám asi svoj deň. Ale aby som ani dnes neprelomila moju hráčsku smolu??? Dokonca som ešte aj niekoľkokrát prehrala v stolnom futbale...Haló....to kde sme? Veď s P.Ž. dokonca tvorím elitný team. Ako dve super ženy :-P. A to už ani nebudem spomínať šípky. Istotne každý zažíva vo svojom živote určité sinusoidy. Nemyslím teraz len na karty a podobné hry. Život je plný nečakaných situácií a zvratov. Lenže pokiaľ ide o ten môj, mám už dlhodobo pocit, že tá moja sinusoida sa pekne krásne zdržiava pri mínusových hodnotách a nie a nie oplusovatieť. To je slovo :D. Poslednú dobu ako keby mi niekto z neznámych príčin hádzal pod nohy prekážky. A ešte k tomu tá moja hráčska smola to úplne zabíja. Už nemôžem inak, ako sa len smiať a vravieť, že sa musím zamilovať. Alebo , že niekto ma už tak nenormálne ľúbi. Už sa mi dokonca aj kamošky smejú, že už sa objaví muž, s ktorým strávim zvyšok svojho života. V neskorších hodinách z princa na bielom koni vznikol už biely troj-hlavý drak...preto aj ten nadpis. Ono je to síce všetko veľmi pekné. Sama by som už privítala nejakého draka, lenže v dnešnej dobe je to už aj s nimi bieda. Určite to poznáte. Niekto sa aj konečne vo vašom živote objaví, prechádzate si tou úžasnou fázou zamilovania sa, úplne sa tomu druhému odovzdáte a zrazu...BUM...Rozšliape vám srdce na tisíc kúskov ako nič. A potom buďte otvorená novým vzťahom. Vrhnite sa do niečoho takého znova, keď viete aké môžu byť následky. Povedzme si na rovinu. Nikto netúži po takomto zážitku opakovane. Dokonca ani so sexu na jednu noc moc citovo nevyžijete. Česť a sláva niektorým ženám :P...... Aj keď sa po určitej dobe ( po x preplakaných nociach, filmov a seans s kamarátkami) dáte dokopy, už to nie ste vy na 100 %. Ale po neurčitom čase ste v pohode, pripravená na lov drakov. A tu prichádzame na obrovitánsky problém. Troj-hlaví draci vyhynuli. Ani princ na bielom koni nepríde. Možno akurát tak na bielej audine na jednu noc. Je to v nás? Sme naozaj také náročne , že nikto nie je pre nás vhodný? Alebo za to môžu tie priblblé romantické komédie, ktoré v nás živia šancu na nájdenie pána božského?  Nechcem tu už naďalej viesť feministicky pôsobiace dohady o mužoch. Tých sa ešte v mojom blogu isto objaví. Ide len o to, že by som už rada prelomila moju smolu. Či už v kartách alebo v živote. A dobre by padol aj ten drak. Môže mať len jednu hlavu, nevadí. Tak nám ženám teda prajem úspešný rok drakov :).
S láskou už viac nádejná blogerka :)

Nič nedokončím.

Nemôžem sa prestať smiať. Aj keď by som mala asi plakať. Bohužiaľ patrím medzi ľudí, ktorí niečo začnú a nedokončia to. Bolo to tak vždy. Ako aj pri mojich pokusoch o vytvorenie si denníka. Teda presnejšie o jeho udržiavanie. Vytvoriť si denník je to najjednoduchšie. Ale písať doň viac než dva dni je pre mňa ako 12-minútovka. Zbytočne dlhá a namáhavá. Práve som sa dokázala zaseknúť pri slove namáhavá. Ako správne usporiadať dĺžne? Komické. Po chvíli som mala pocit, že skúmam slovo pochádzajúce z neznámeho kmeňa. Ale k veci. Ide o to, že som si práve dnes vytvorila blog. Teda je zo mňa už veľká blogerka :D. Ale vážne. Vždy ma lákalo niečo napísať. Či už to začalo pri denníkoch a pokračovalo pri presnom naplánovaní a načrtnutí si deja môjho bestselleru, nikdy sa to nedostalo ďalej. Neuveríte, ale štve ma to. Viem, že tam niekde veľmi hlboko vo mne drieme moje umelecké ja, ktoré s pribúdajúcimi rokmi a  totálne pošliapaným svedomím a podporou od rodičov utrpelo. Preto sa naďalej nevzdávam a vymýšľam rôzne veci, ak to môžem tak nazvať, ako ho prebudiť. A skončila som opäť pri písaní. Dnes som dokonca už načrtla dve menšie diela. Jedno je asi štvorriadkové mániodepresívne dielo o tom, ako na ľudí vplýva prázdny papier. Teda môžme to nazvať aj mojou prvou fázou. Fázou začatia. Keď s najväčším zúfalstvom upieram svoj zrak na danú vec môjho záujmu ( v tomto prípade išlo o písanie,takže preto ten biely papier) a neviem čo mám začať. Takže na začiatku vždy býva zúfalstvo a depresse -znie to tak taliansko-česky :D Potom nastáva druhá fáza. To už prichádza na radu môj bestseller v podobe môjho vyžitia sa v knihe Twilight  a seriáli Upírske denníky. Takže si viete predstaviť o čom to asi je. Samozrejme hlavná hrdinka, tak trochu čudáčka, ktorej sa do života zrazu pripletie neobyčajné teleso v podobe nejakého fešného nadčloveka. Bleee, nuda. Mám to naozaj rozpracované. No teda presnejšie. Mám až jednu stranu. A potom príde tretia fáza.....Dajme tomu, že stagnácia, alebo ako pošlete svoje veľkolepé dielo kamoške na kritiku. Áno, cenu najvtipnejší vyhráva získava...ta dá JA. Ale prečo by ste nepotešili blízkeho svojho. No a pri tejto tzv. stagnácii ma už úplne prejde chuť vytvárať veľko-dielo, a mám chuť zas na niečo komické. Lenže aj takých knižných či seriálových predlôh poznám. Takže na to opäť kašlem. Aj keď nie celkom. Možno to blogovanie má niečo do seba. Zistila som totiž, že jedno čo ma nikdy neopustí, je tok mojich vlastných myšlienok a rozhovorov v mojej hlave. A tie sa práve nachádzajú TU. Aj keď som tento blog uzamkla pred zrakmi iných (možno nie na trvalo), určitú časť mňa to dnes naplnilo. Ostáva mi len dúfať, že toto nebude jediný článok, ktorý môj blog bude obsahovať. Už len pre to, ako krásne to znie, môj blog. 

S láskou nádejná blogerka
P.S. A viete čo....nebudem sa schovávať. Veď aj tak, aká je šanca, že by zrovna toto niekto čítal?!